Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Rizikové faktory vzniku závislostí

Ak chceme zabrániť, aby sa deti a mládež stali závislí na nejakej omamnej látke, je potrebné pochopiť, prečo začnú drogy alebo alkohol užívať. Odhaduje sa (Arterburn, 2001, s. 53-57), že 85 až 95% tínedžerov s nimi experimentuje. Je nereálne si stanoviť cieľ, že ich môžeme úplne ochrániť, napriek tomu, že  rodičia často vo výchove postupujú správne. Väčšina odborníkov sa zhoduje, že cesta k závislosti na omamných látkach je vyznačená komplexnou súhrou viacerých faktorov, Arterburn uvádza šesť hlavných dôvodov detskej závislosti na drogách:

1) Biologický predpoklad Všeobecne sa uznáva, že chemická závislosť môže byť spojená s genetickými predispozíciami, preto sa niektoré deti stanú závislými oveľa rýchlejšie ako ostatné. Aby sa vyhli nebezpečnému experimentovaniu, mali vedieť, že vo väčšine protidrogových a protialkoholických centier je až 50% pacientov, u ktorých aspoň jeden rodič je závislý. Ak sú závislí obaja rodičia, riziko je značne väčšie.

Väčšina mladých ľudí je skôr ochotnejšia uvažovať nad zmenou postoja, ak sa im vysvetlí, že sú vystavení riziku biologického vplyvu, s ktorým nič nemôžu urobiť, akoby sa iba pri prevencii používali iné odstrašujúce metódy. Mladí ľudia v takýchto prípadoch chcú o probléme hovoriť, chcú sa dozvedieť viac, začínajú nad problémom rozmýšľať.

2) Tlak okolia Najsilnejšou motiváciou pre mladého človeka je túžba byť akceptovaný medzi rovesníkmi, preto je veľmi pravdepodobné, že ak sa v skupine experimentuje s drogami, vyskúša ich aj jednotlivec, ktorý by sa za iných okolností (rovesníckej skupine) k podobnému kroku neodhodlal. Tento vplyv skupiny dokazujú mnohé prieskumy. Je nereálne predpokladať, že mladý človek odmietne drogu len preto, že im zakázali rodičia, učitelia alebo sociálni pracovníci.

3) Postoj rodičov Najdôležitejší vplyv na postoj detí k alkoholu a drogám majú rodičia. Mládež v zmysle naučených vzorcov správania robí to, čo videla doma Ak mladí ľudia vidia, že ani jedna oslava sa nezaobíde bez alkoholu, že rodičia si sadnú za volant po užití alkoholu, že stres z práce alebo iné problémy utlmujú alkoholom, cigaretami alebo inými látkami, môžeme sa domnievať, že sa budú veľmi podobne správať aj oni. Často sú to práve rodičia, ktorí zaobstarávajú alkohol na tínedžérske oslavy a neuvedomujú si potenciálne nebezpečné následky.

4) Životné krízy Podobne ako dospelí, aj mládež sa musí vyrovnávať s rôznymi záťažovými situáciami, chorobami, rozvodmi rodičov, zmenou priateľov alebo prostredia, vlastnými vývojovými zmenami a pod.

5) Depresia Určitý stupeň depresie u mladého človeka je v puberte bežný, pretože je to obdobie rýchlych vývojových zmien. Existujú však určité varovné signály, ktoré indikujú vznikajúci problém a nahnevané alebo depresívne dieťa má sklon k užitiu alebo k pravidelnej konzumácii. Baucom (in Arterburn, 2001, s. 56-57) vypracoval zoznam symptómov depresií, ktorý môže pomôcť rodičom identifikovať, či ich dieťa podlieha depresogénnym faktorom, prípadne o aké štádium ide:

  • včasné štádium – neschopnosť koncentrácie, nadmerné denné snívanie, vyhýbanie sa priateľom, impulzívne, nepremyslené správanie, zhoršenie známok, zmeny návykov (spánok, jedenie)
  • stredné štádium – agresivita, rýchle zmeny nálady, strata záujmu o prácu, školu, strata priateľov, nuda, prílišná zameranosť na vlastné fyzické problémy, rebelovanie, náhle osobnostné zmeny
  • nebezpečné štádium – viditeľná depresia, anorexia, závislosť na drogách alebo alkohole, suicidálne sklony, rozdávanie cenných vecí, úvahy o smrti, výrazy bezmocnosti, strata hodnôt, extrémne agresívne správanie, otvorená vzbura.

6) Vzťah rodičov k deťom Značné množstvo rodičov je zaneprázdnených alebo podcenilo potrebu investovania svojho času do vytvárania kvalitného rodinného prostredia, v ktorom má miesto láska, starostlivosť, ale aj zodpovednosť a kontrola dodržiavania pravidiel.

Dr. Stephen Glenn, exriaditeľ Národného protidrogového centra vo Washingtone D.C. hovorí: „Rodičia sú zväčša buď príliš prísni alebo príliš tolerantní, pretože úprimne veria, že je to tá najláskavejšia vec, ktorú môžu pre svoje deti urobiť. Správanie detí je však ovplyvnené ich vlastným vnímaním pravdy, a nie tým, čo pravda v skutočnosti je. Nemôžeme si dovoliť slepo veriť, že v našej rodine sa to nemôže stať“ (in Arterburn, 2001, s.58).

Podľa Béma a Kalinu (in Kalina, 2003, s.275) k užívaniu drogy dochádza v určitom systéme. Bio-psycho-sociálny model znázorňuje  vzťah medzi drogou, jeho užívateľom (aj potenciálnym) a prostredím, v ktorom k vzájomným interakciám prichádza. K jednotlivým vrcholom trojuholníka  - prvkom systému, sa viažu rôzne rizikové faktory a protektívne, ochranné faktory.

 

 

Mgr. Miroslav Duchoň