Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Zásady prevencie závislostí

V znižovaní dopytu po drogách je ústrednou aktivitou prevencia, a to v niekoľkých úrovniach, ktoré sme opísali v subkapitole 1.4 Klasifikácia prevencie (s.16-17), pričom ten,  kto určuje druh prevencie, je cieľová skupina. Drogová politika operuje s pojmom drogový trh. Aktivity proti šíreniu drog sú zamerané buď na obmedzenie ponuky (produkcia a distribúcia) alebo na obmedzenie dopytu (konzumácie) drog tak, aby sa potenciálny spotrebiteľ nestal zákazníkom drogového trhu (Kalina, 2003, s.276).

Vo všeobecnosti cieľom opatrení v oblasti drogovej prevencie je znížiť počet osôb, ktoré prídu do styku s faktom užívania drog alebo, čo je častejšie, oddialiť užívanie drog na neskoršiu dobu a tak aspoň z časti zmierniť drogový problém.

V primárnej prevencii zneužívania drog je podľa Kalinu základnou osnovou tzv. KAB–model (angl. knowledge, attitudes, behaviour), ktorý poukazuje na nutnosť zamerať sa na všetky komponenty modelu:

  • poznatky klienta o drogách
  • postoje klienta k drogám
  • správanie klienta v prostredí drog

Kuchárová, tiež Nováková (in Sociálna prevencia-Prevencia drogových závislostí, 2006, s.6-13) spoločne s Kalinom, rovnako ako Novotný (in Sociálna prevencia-Alkohol a legálne drogy, 2006, s.12-14) hovoria o viacerých zásadách efektívnej primárnej drogovej prevencie:

  • Skorý začiatok preventívnych aktivít - Osobnostné rysy, názory a postoje sa formujú v najrannejšom veku dieťaťa. Vytváranie zdravých postojov, ktoré v neskoršom období môžu viesť k odmietaniu drog, je najľahšie práve vtedy, keď dieťa ešte žiadny postoj nemá. Prevencia, ktorá sa začína až na druhom stupni základnej školy, sa väčšinou musí snažiť zvrátiť už vytvorené postoje, ktoré často bývajú v protiklade s tým, o čo sa v prevencii snažíme.
  • Adresnosť a primeranosť informácií a foriem pôsobenia - Vzhľadom na cieľovú skupinu sa musí brať do úvahy vek, intelektuálna vyspelosť, socio-kultúrne zázemie a ďalšie charakteristiky prostredia, v ktorom cieľová skupina existuje. Je potrebné, aby program bol pre adresátov atraktívny nielen obsahom, ale aj spôsobom podania, aby dokázal zaujať, udržať pozornosť a umožnil jeho posolstvo prijať za svoje. Dôraz by sa mal klásť na interaktívnosť aktivity.
  • Dlhodobosť a systematickosť, variácia prostredí - Efektívnosť prevencie sa zvyšuje, ak prebieha od predškolského veku po celý čas školskej dochádzky tak, aby sa poznatky rozširovali a s nim sa upevňovali aj žiaduce postoje. Je potrebné realizovať prevenciu v rodinnom a školskom prostredí, ale rovnako potrebné je zamerať aktivity aj na rôzne kultúrno-osvetové zariadenia. Preventívne intervencie vykonávané učiteľmi majú tú nevýhodu, že žiaci majú tendenciu vnímať ju opäť ako ďalšiu výučbu napriek snahe realizátorov zmeniť prostredie triedy alebo formu komunikácie.
    Spoločné záujmy detí podporujú aj spoločné prežívanie podobných postojov a podobného správania, čo Nováková (in Sociálna prevencia - Prevencia drogových závislostí, 2006, s.7) nazýva pozitívny intraaktívny tlak skupiny vrstovníkov. Pri spoločných činnostiach sa informácie a názory lepšie absorbujú, osobnosť lektora je často spojená s jeho vnímaním hodnôt ako ideálu a modelu pre vlastné správanie a mimoškolské prostredie podporuje identifikáciu s týmto pozitívnym modelom.
  • Prepojenie prevencie legálnych a nelegálnych drog, vrátane moderných závislostí - Nie je vhodné zamerať prevenciu iba na nelegálne látky, znižuje sa tým vnímanie legálnych látok ako nebezpečných. Problematika tabaku a alkoholu sa musí objavovať v preventívnych programoch, pretože sú často vstupnými a zoznamovacími látkami k užívaniu nelegálnych drog (Matula, 2004, in Kultúra a prevencia závislostí, s.16).
  • Orientácia na zdravý spôsob života, pozitívne alternatívy Protidrogové pôsobenie nie je vhodné chápať a realizovať ako intervenciu samostatnú, vždy sa musí odvíjať v kontexte podpory zdravia a podpory protektívnych faktorov v spoločnosti. Bém a Kalina (in Kalina, 2003, s.276) uvádzajú tzv. denormalizáciu drog, čo predstavuje rozvoj spoločenských noriem a hodnôt takým smerom, aby sa užívanie návykových látok nejavilo ani ako žiaduce, ani ako neutrálna sociálna norma. Akcentujú tak na vytvorenie celospoločenskej protidrogovej klímy.
  • Konsenzuálne zjednotenie interdisciplinárnej spolupráce - Jedným z cieľov integrovanej starostlivosti o deti a mládež podľa Matulu (2004, s.17) je vypracovanie algoritmu preventívnej a interventívnej starostlivosti, ktorý bude využiteľný aj pre mládež s poruchami správania. Pod integrovanosťou systému chápeme zjednotené synergické pôsobenie bazálnych zložiek činnosti poradenských a preventívnych zariadení v záujme optimálnej úpravy psychického, pedagogického a sociálneho stavu klienta. Pod algoritmickosťou chápeme realizáciu týchto činností podľa presných a logických predpisov, pričom je určené aj poradie na riešenie úloh daného typu

V mysliach detí aj u obľúbeného učiteľa hypoteticky hrozí zneužitie prejavených a vyslovených názorov a informácií detí vyjadrených na preventívnych aktivitách, učiteľ tiež môže skĺznuť do autoritatívneho spôsobu striktného odovzdávania informácií. Tieto hroziace faktory sa  pri práci v kultúrno-osvetových zariadeniach dajú viac eliminovať.

 

 Mgr. Miroslav Duchoň