Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Prečo prevencia - úvaha

sksdk

Ak by som mal odpovedať na otázku: „Prečo alebo kvôli čomu začať s prevenciou?“, asi by som chvíľu rozmýšľal, ako to povedať čo najvýstižnejšie, rozmýšľal by som, ktoré argumenty použiť, aby som presvedčil aj toho najväčšieho skeptika. Snažil by som sa sformulovať nejaké zložito vyzerajúce vedecké definície? Podložil by som ich nejakými múdro vyzerajúcimi policajnými či inými štatistikami alebo grafmi z výsledkov prierezových či longitudinálnych sociálnych výskumov? Možno áno.

Ale potom som si povedal, načo to komplikovať?! Niekto múdry raz povedal, že v jednoduchosti je krása! Skúsim teda odpovedať napríklad ústami obyčajného požiarnika protiotázkou: „Čo je lepšie? Požiar hasiť alebo požiaru predísť?“  Myslím, že na odpoveď, na správnu odpoveď, by som určite dlho čakať nemusel. Alebo by som skúsil odpovedať znovu protiotázkou, ako nejaký pomyselný hovorca všetkých policajtov: „Čo je lepšie? Trestnú činnosť riešiť alebo jej predchádzať?“

Myslím, že lekár by sa pridal taktiež so svojim: „Lepšie je chorobám predchádzať ako ich liečiť!“ Ako rodič alebo vychovávateľ by som taktiež takmer rovnako odpovedal: „Lepšie je predsa deti vychovávať od malička, ako ich potom iba trestať“.

Som si istý, že každý z nás by vedel vymyslieť ešte mnoho sociálnych rolí alebo povolaní, z pozície ktorých by sme odpovedali rovnako alebo aspoň veľmi podobne. Napokon, aj tie staré známe slovenské príslovia: Ohýbaj ma mamko, pokým som ja Janko alebo Starého psa novým kúskom nenaučíš hovoria v podstate to isté, len tak trochu poeticky.

No a nám, preventistom, nezostáva nič iné, len tú starootcovskú poetiku tak akosi zreálniť, aby sme nakoniec naozaj neplakali nad rozliatym mliekom.

Predstavte si bežný deň vo svojom meste: Skupinky detí sa bezstarostne hrajú na detských ihriskách a parkoch bez toho, aby sa rodičia obávali drogových dílerov, ženy sa večer prechádzajú bez strachu z prepadu alebo znásilnenia, mládež ide do školy bez strachu zo šikanovania, gangov alebo lúpeží, ich starí rodičia na sídlisku žijú bez obáv z prepadu, nedajú sa nachytať rôznymi podvodníkmi, policajtovi, ktorý ide okolo školy, mávajú z okien deti a zdravia ho, členovia rodín riešia svoje spory slovami a nie päsťami alebo zbraňami, občania si navzájom pomáhajú pri strážení detí alebo majetku ...

V tejto chvíli by moja reakcia nakoniec mohla znieť: „...tak kvôli tomuto, kvôli tejto vízii som s prevenciou začal, kvôli tomu s prevenciou som  a kvôli tomu s prevenciou zostanem...“

Zdá sa Vám to celé ako utópia? Ako sci-fi? Alebo je to prinajmenej značne naivné? Možno máte pravdu. Ale keď budete sami a v kľude, opýtajte sa v duchu sami seba:  „ ... naozaj sa nič z toho nedá dosiahnuť? Aspoň niečo z toho?“

Je samozrejmé, že nikto sám svet nespasí a keby sa o to aj pokúsil, potreboval by na to asi päť životov. Ale my nie sme predsa sami. Nás, preventistov z rôznych odvetví, je predsa viac a každý vyniká v niečom inom a keď budeme o sebe vedieť a dáme to dohromady ...  Nie, ubezpečujem Vás, nezačína ďalšia časť sci-fi románu, to už je realita. Realita, ktorá sa tomu „sci-fi“ môže postupnými spoločnými krokmi naozaj priblížiť. 

A o nič viac v podstate ani nejde. Aby som zostal v policajnom žargóne, poviem, že s prevenciou sme dostali do rúk zbraň proti zlu. Je to silná zbraň. A stále nabitá. Záleží len na nás, čo o nej vieme, ako jej budeme rozumieť a ako sa naučíme s tou zbraňou narábať tak, aby nám všetkým pomohla a nestrelila nám rovno do tváre. 

Na záver spomeniem jeden rozhovor a reakciu občana, ktorý chcel vedieť, čo Mestská polícia v Nitre robí v prevencii a aké má hmatateľné výsledky. Po opísaní rôznych preventívnych aktivít, v ktorých pracujeme už viac rokov s deťmi, so študentmi, so seniormi, som poznamenal, že: „...samozrejme nechceme tvrdiť, že sme zachránili každého občana, s ktorým sme hovorili! Určite však môžeme tvrdiť, že ak sme svojou prácou zachránili hoci iba jeden život, iba jednu existenciu, iba jedno dieťa, vieme, že naša práca mala zmysel."

A keby chcel niekto oponovať, či je výsledok viacročnej práce iba jedno zachránené dieťa adekvátny, odpoviem každému: „Milý priateľ. Ak sa Vám zdá iba jedno zachránené dieťa málo, tak si predstavte, že to iba jedno zachránené dieťa bude práve to Vaše ...“

Myslím si, že o niečo podobné ide v prevencii nám všetkým...

 

komisár Mgr. Miroslav Duchoň
Mestská polícia Nitra