RSS
19-01-2017_02-50-0322-02-2012_06-00-2519-10-2012_01-43-0008-07-2013_10-17-24

História polícií

     Bezpečnostné zložky boli a sú označované rôznymi menami, ale vo svete je asi najbežnejším označením „polícia“. V minulosti nachádzame aj ďalšie: „četníctvo“, „žandarmeria“, „milícia“, carabinieri“ a iné.

     Polícia je spojená s počiatkami štátnej organizácie ľudskej spoločnosti. Termín “polícia” pochádza z latinizovanej podoby gréckeho slova “politia” a chápal sa ním spôsob, akým sa zabezpečovala verejná moc, ale aj obecná správa a obecná činnosť.
      Medzi prvotné úlohy mestskej polície patrilo stráženie hradieb, veží a brán. Napríklad už v 4. storočí pred n. l. pôsobili v Aténach lukostrelci, konajúci poriadkovú službu. V starom Ríme nachádzame mestské kohorty a mestských hasičov. Postupne sa ďalšou špecializáciou začali tvoriť rôzne mestské orgány, ktorým boli podriadené určité odbory policajnej správy – požiarna polícia, stavebná polícia, bezpečnostná polícia atď.
     
     Prvá zmienka o vzniku mestských a obecných polícií pochádza už z čias Rakúsko-Uhorska, kde pôsobila ako ozbrojená zložka na udržanie bezpečnosti a ochrany spoločenského poriadku, pričom miestna šľachta ju využívala aj na ochranu svojho majetku. Po Rakúsko-Uhorskom vyrovnaní v roku 1867 mestskej polícii v Uhorsku, ako prvej zo zložiek mestskej správy, určoval kompetencie organizačný štatút mesta. Tieto zložky okrem administratívnej právomoci mali aj súdnu moc a z toho vyplývajúcu policajnú právomoc. Pôsobili pri obecných alebo mestských notárskych úradoch. Na čele týchto ozbrojených zložiek stál policajný mestský kapitán.

     Hlavnou náplňou práce mestských polícií bolo vyšetrovať krádeže, pátranie po osobách, kontrola cestovných pasov, pátranie a postihovanie osôb poburujúcich obyvateľstvo, činnosť spočívala v postihu osôb, ktoré sa bez povolenia zdržovali v meste, ďalej v prihlasovaní osôb na policajnom kapitanáte. Okrem týchto základných úloh náplňou ich práce bolo aj vykonávať dozor nad hostincami,  evidovať cudzincov, hlásiť o nákaze dobytka, vystaviť potvrdenie o kvalite mlieka, vystaviť povolenie tanečných zábav, v prešetrovaní rôznych žiadostí, napríklad aj o podporu v starobe a pod. V tom čase bol mestský policajt podľa zákona považovaný za osobu, ktorá je vždy v službe, a preto ho musel každý občan bez ohľadu na spoločenské postavenie vždy poslúchnuť.

     Medzi prvé právne akty po vzniku Československej republiky v roku 1918 patrila takzvaná recepčná norma (zákon č. 11/1918 Zb.), ktorou sa v podstate prevzal existujúci štátny aparát. Osvedčený recipovaný systém z Rakúsko-Uhorska rozdeľoval pôsobnosť a výkon bezpečnostnej služby medzi mestskú (obecnú) políciu, štátnu políciu a četníctvo.

     Na Slovensku všetku správnu agendu obstarávali dovtedy samostatné municípiá. V každom municípiu bola zriadená mestská municipálna polícia. Po vzniku ČSR sa urýchlene pristúpilo k reforme štátnej správy s cieľom získať rozhodujúci vplyv v municípiách. Ministerstvo vnútra si zabezpečilo “poštátnenie” polície výnosom z roku 1919. Na základe novely zákona o obecnom zriadení sa začalo preberanie obecnej polície do štátnej správy aj takým spôsobom, že správcovia policajných komisariátov podliehali v niektorých agendách aj okresnému hejtmanovi, ako reprezentantovi štátnej správy, i keď polícia na úrovni obce bola financovaná z prostriedkov obce a nie štátu.

  Ešte pred oslobodením Československa, vo februári 1945, Predsedníctvo Slovenskej národnej rady schválilo nariadenie, ktorým boli staré žandárske a policajné orgány rozpustené a právne sa zakotvila Národná bezpečnosť na Slovensku. Do ZNB boli začlenené aj obecné polície. Zákon z roku 1948 o Národnej bezpečnosti dal potom za obecnými a mestskými políciami bodku na dlhšie obdobie.

     Ich oživenie nastalo až po roku 1989. Písal sa rok 1991 a na svet sa dostal zákon č. 564/1991 Zb O obecnej polícii. Na jeho základe sa začali vytvárať mestské a obecné polície, ktoré sa snažili filozofiu a spôsob svojej práce priblížiť predovšetkým potrebám občanom vo svojich mestách. Mestské polície sa postupne stali políciami „prvého kontaktu“, pretože ak má dnes občan pocit, že ho niečo trápi, ohrozuje, obmedzuje alebo jednoducho iba irituje, volá na tiesňovú linku 159, kde sa mu ozve: „Mestská polícia, prosím...“


Rakúski četníci

 


Dôstojníci rakúskeho četníctva


Rakúska cyklohliadka a psovod


Československé četníctvo